• Hlavná stránka >
  • Aktuality >
  • MUDr. Milan Henčel, PhD., primár Urgentného príjmu NsP Prievidza: Nesmieme stúpiť vedľa, lebo hranica je tenká

MUDr. Milan Henčel, PhD., primár Urgentného príjmu NsP Prievidza: Nesmieme stúpiť vedľa, lebo hranica je tenká

„To, že budem lekárom, bolo akoby vnuknutie,“ hovorí hneď v úvode rozhovoru MUDr. Milan Henčel, PhD., primár Urgentného príjmu Nemocnice s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach. Už na prvý pohľad je zrejmé, že mladý, dynamický a pozitívne naladený lekár – ako je to v prípade primára Henčela – našiel na urgentnom príjme svoje miesto. Ako sám hovorí, nemá rád stereotyp a vždy hľadal niečo akútne, kde sa stále niečo deje. Svoj sen si splnil a momentálne už tretí rok vedie Urgentný príjem bojnickej nemocnice. O svojej práci, ktorá je zároveň aj jeho koníčkom, nám v rozhovore porozprával MUDr. Milan HENČEL, PhD.

MUDr. Milan Henčel, PhD.

Pán primár, prečo ste si vybrali práve profesiu lekára?
Pre medicínu som sa rozhodol od narodenia. Moja mama hovorí, že už keď som sa narodil, boli prítomní medici, a tak som si asi povedal, že aj ja chcem byť lekárom. Je pravdou, že nikdy som ani neuvažoval nad ničím iným. Od malička ma to ťahalo k medicíne i keď v rodine sme nemali žiadneho zdravotníka. To, že budem lekárom, bolo akoby vnuknutie.

A prečo práve urgentná medicína?
Nebolo to úplne jednoznačné. Pôvodne som anestéziológ, ale ešte na škole ma to ťahalo k chirurgii, keďže chirurgia sa považuje za taký „kráľovský odbor“. Hľadal som niečo dynamické, čo je akútne, kde sa dá rýchlo rozhodovať, kde sa stále niečo deje. Hneď po škole som dostal ponuku ísť pracovať na ARO do Handlovej, vyskúšal som si to a v tomto odbore som sa našiel. Neskôr som začal slúžiť aj na záchrannej službe a zrazu sa urgentná medicína stala mojim koníčkom.

Práca lekára zďaleka obchádza stereotyp, no dvojnásobne to asi platí pri urgentnej medicíne. Dá sa aj napriek tomu opísať Váš typický deň?
Typický deň u nás neexistuje, pretože stereotyp tu naozaj nie je. Každý pacient je iný, a to hlavne na urgentnom príjme. Hneď po príchode do práce začnú chodiť pacienti a venujeme sa im. Zabezpečujeme urgentnú starostlivosť, rozmýšľame nad prípadmi, pracujeme, vybavujeme množstvo vecí, hospitalizujeme pacientov, konzultujeme, nastavujeme liečbu... Navyše, z môjho postu vyplývajú ešte povinnosti v oblasti administratívy, ekonomiky a ľudských zdrojov.

Čo považujete na svojej práci za najťažšie?
Práca s ľuďmi je náročná, pretože sme rôzni. Niektorí z vás vyčerpajú energiu, iní zase naopak. Samozrejme, pri našej práci hrá svoju rolu aj stres a množstvo služieb. Navyše, pohybujeme sa na hranici medzi životom a smrťou. Máme obrovskú zodpovednosť. Nesmieme stúpiť vedľa, lebo hranica je tenká a aj malé pochybenie môže spôsobiť vážne následky.

Keď sa na to pozrieme z opačnej strany, tak čo považujete vo svojej práci za najkrajšie?
Z môjho pohľadu to je moment, keď viem pacientovi pomôcť. Niektorí chronickí pacienti sa nedajú úplne vyliečiť, ale vieme aspoň zlepšiť ich stav a vidíme tak efekt našej práce. Teší ma, keď pomôžeme každému jednému pacientovi, zlepšíme mu kvalitu života a s našou pomocou sa zaradí do spoločnosti.

Na urgentnom príjme sa premelie mnoho pacientov – od tých menej náročných prípadov až po život ohrozujúce stavy. Ktorý pacient, resp. prípad, Vám rezonuje v pamäti natoľko, že si ho pamätáte dodnes?
Takých prípadov je dosť veľa, ide hlavne o infarkty, ktoré sa javia ako netypické. Na urgentnom príjme to zdiagnostikujeme a potom prídeme na to, že ide naozaj o nejakú koronárnu príhodu a pacienta smerujeme na vyššie pracovisko. Teší nás, keď sa pacient vráti úplne zdravý a zaradí sa do života bez akéhokoľvek postihnutia. Stretli sme sa aj s pokusom o samovraždu, ktorý sa odohrával priamo pred našimi očami, a ten sa nám, našťastie, tiež podarilo nakoniec zvládnuť.

Pán primár, môžete nám priblížiť ako momentálne vyzerá a funguje urgentný príjem v bojnickej nemocnici? Ide o jediný urgentný príjem prvého typu v regióne hornej Nitry, takže o pacientov, pravdepodobne, nemáte núdzu.
Oddelenie urgentnej medicíny nie je zatiaľ koncepčne stanovené v žiadnom odbornom usmernení, ale už aj v médiách sa hovorí o tom, že od januára by mala byť nová koncepcia toho, ako by „urgenty“ mali vyzerať. Dá sa povedať, že zatiaľ má každá nemocnica svoj systém. Myslím si, že my máme pre prácu dobré podmienky. Máme päť ambulancií špecializovaných na jednotlivé odbory – interná medicína, neurológia, traumatológia, chirurgia a psychiatria. Pacienti sú tak hneď diferencovaní a ošetrení adekvátnym lekárom. Disponujeme aj monitoringom, takže máme kompletný monitoring vitálnych funkcií a pacienti môžu byť u nás na „urgente“ sledovaní, takisto máme priamo na urgentnom príjme prístroj na umelú pľúcnu ventiláciu. V spolupráci s laboratóriom klinickej biochémie je u nás prístroj na vyšetrenie troponínu a enzýmu pri srdcovom zlyhávaní, takže výsledky máme do 15 minút aj tu na „urgente“. To znamená, že do štvrťhodiny vieme diagnostikovať či ide o akútnu koronárnu príhodu, alebo akútne srdcové zlyhávanie, takže aj toto je určite veľké pozitívum nášho urgentného príjmu.

Dokážete po príchode z práce vypnúť alebo aj doma ste myšlienkami v nemocnici? Ako si v takých prípadoch vetráte hlavu?
Je pravda, že niekedy sa práca nedá vyhodiť z hlavy úplne a niekedy nad niektorými prípadmi človek rozmýšľa dlhšie. Relaxujem pri knihe, v prírode, v záhradke a s mojou rodinou.

-rk-