• Hlavná stránka >
• Aktuality >
• MUDr. Alena Pillarová, primárka Detského oddelenia NsP Prievidza: „Každé malé víťazstvo nad chorobou je pre mňa obrovskou radosťou“

MUDr. Alena Pillarová, primárka Detského oddelenia NsP Prievidza: „Každé malé víťazstvo nad chorobou je pre mňa obrovskou radosťou“

Zdravé dieťa je šťastné dieťa. Svoje o tom vie aj primárka Detského oddelenia NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach MUDr. Alena Pillarová, ktorá sa dennodenne stará o deti, ktoré trápia zdravotné problémy. Spolu so svojimi kolegami lieči, rozosmieva, utešuje, pomáha a motivuje nie len malých pacientov, ale aj ustráchaných rodičov. O svojej krásnej, no náročnej práci v rozhovore viac porozprávala primárka detského oddelenia bojnickej nemocnice MUDr. ALENA PILLAROVÁ.

Pani primárka, prečo ste sa rozhodli práve pre špecializáciu v odbore pediatria?
Môj výber povolania lekára ovplyvnil strýko, ktorý pracoval ako primár interného oddelenia v nemocnici v Rimavskej Sobote. K špecializácii v odbore detského lekárstva ma však viedla moja láska k deťom, najmä k deťom mladších vekových kategórií – novorodencom, dojčatám a batoľatám. Už ako školáčky sme spolu so sestrou chodili kočíkovať deti kolegýň mojich rodičov – učiteľov. Počas letných prázdnin sme s nadšením opatrovali mladšie sesternice a bratancov, ako stredoškoláčka som cez prázdniny pracovala ako pomocná sila v materskej škôlke a počas vysokej školy som ako zdravotníčka pracovala v letných detských táboroch. No a, prirodzene, už počas štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach som sa rozhodla pre pediatriu.

Kam smerovali vaše kroky po ukončení fakulty?
Po ukončení štúdia na fakulte som po polročnej materskej dovolenke – dcérka sa narodila v poslednom ročníku môjho štúdia – nastúpila na detské oddelenie NsP v Handlovej, kde som pracovala až do roku 1995. Najskôr ako sekundárny lekár, po získaní atestácie z pediatrie I. stupňa ako vedúci lekár novorodeneckého oddelenia a po získaní atestácie II. stupňa z pediatrie v roku 1992 ako zástupkyňa primára detského oddelenia. V roku 1995 som nastúpila na detské oddelenie nemocnice v Bojniciach do funkcie zástupkyne primárky oddelenia a od roku 2006 pracujem ako primárka detského oddelenia.

Vašou prácou je liečiť malých pacientov, ale aj udržiavať plynulý chod oddelenia. Čo je teda vašou ďalšou úlohou okrem vyšetrovania na ambulancii a liečenia na oddelení?
Mojou úlohou je výchova nových absolventov lekárskej fakulty. Pracujem s mladými ľuďmi s ambíciami, čo posúva a núti aj mňa k neustálemu štúdiu a získavaniu nových poznatkov. Aktuálne je kolektív detského oddelenia plný nadšenia pre prácu s deťmi, nové kolegyne sú empatické, svoju prácu milujú, deťom rozumejú a svoje vedomosti získané počas štúdia na lekárskej fakulte si systematicky dopĺňajú. Ja sa im na oplátku snažím odovzdávať svoje praktické znalosti. Musím povedať, že spolu vychádzame veľmi dobre, sú ako moje deti.

Čím je podľa vás oddelenie špecifické?
Naše oddelenie sa okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti na úrovni najnovších poznatkov v odbore pediatria snaží aj o vytváranie optimálnych podmienok pre deti, aby pobyt v zdravotníckom zariadení nebol pre nich traumou, aby sa rýchlo zotavili a odchádzali spokojné do rodinného prostredia. S tým súvisí aj naša snaha o vyhovenie požiadaviek rodičov sprevádzať svoje choré dieťa počas hospitalizácie, a to nielen v dojčenskom veku. Pre deti je dôležitý aj fakt, že na oddelení majú k dispozícii hraciu miestnosť plnú hračiek a kníh, venuje sa im pani učiteľka a v pravidelných intervaloch sa pre malých pacientov snažíme vymýšľať zaujímavý program. Deti u nás mohli vidieť napríklad divadelné predstavenie či stretnúť sa s Mikulášom alebo zdravotnými klaunmi, ktorí pravidelne rozdávajú úsmevy chorým deťom na našom oddelení každý mesiac.

Práca pediatra je povolanie, ktoré v sebe okrem veľkej zodpovednosti skrýva aj lásku, nezištnosť a široké spektrum pozitívnych emócií. Čo považujete na svojej práci za najkrajšie?
Na svojej práci mám najradšej usmiate zdravé deti a spokojných rodičov. Každé malé víťazstvo nášho kolektívu nad chorobami, nešťastím, smútkom a nepohodou je pre mňa obrovskou radosťou. Práca pediatra je krásna aj tým, že drvivá väčšina našich pacientov odchádza domov zdravá alebo vo výrazne zlepšenom stave.

Počas vašej dlhoročnej odbornej praxe ste spoznali mnoho malých pacientov. Niektoré prípady sú jednoduchšie, iné komplikovanejšie, no a na niektoré z nich lekár nezabudne nikdy. Ktorý prípad alebo pacient vám utkvel v pamäti najviac?
Pamätám si mnohé osudy svojich malých detských pacientov, ale najviac mi utkvelo v pamäti 2,5–ročné dievčatko z mojich začiatkov v Handlovej, ktoré som prijala s teplotami nejasného pôvodu, následne sme diagnostikovali závažnú infekciu obličiek a močových ciest s vývojovou chybou obličiek. Dievčatko bolo vytúženým dieťatkom svojich rodičov a veľmi ťažko nieslo odlúčenie od svojich najbližších – vtedy totiž nebola možnosť prijímať k deťom, okrem dojčených detí, sprievodcov. Za krátky čas som si Zuzanku, ktorá bola vo veku mojej dcérky, získala. A nielen ju, ale aj jej rodičov a odvtedy trvá priateľstvo našich rodín. Zo Zuzanky vyrástla mladá žena, ktorá sa sama stala maminou troch zdravých krásnych detí a ja sa starám o zdravie a pohodu už ďalšej generácie.

A čo je na vašej práci najťažšie?
V našej práci je veľmi dôležité získať si dôveru malých pacientov a ich rodičov, lebo len vtedy môže byť snaha o liečbu korunovaná úspechom. Niekedy to nejde hneď a trvá to dlhšie ako u dospelých, ale je to nesmierne dôležité a výsledok stojí za to.

Hovorí sa, že každý deň v práci lekára je iný. Rôzni pacienti, príbuzní, diagnózy... Žiadna služba nie je stereotypná. Ako je to vo vašom prípade? Dá sa povedať ako vyzerá váš typický pracovný deň?
Môj typický pracovný deň začína o piatej ráno. Najskôr sa postarám o tri mačičky – našich spoluobyvateľov – a potom pripravím raňajky. V práci najskôr prejdem po oddelení, prečítam si hlásenia ošetrujúcich detských sestier, potom nasleduje ranné sedenie lekárov, počas ktorého službukonajúci lekár referuje o svojej pohotovostnej službe. Potom prídu na rad vizity na oddelení dojčiat, väčších detí a práca v príjmovej a konziliárnej ambulancii, rozhovory s rodičmi hospitalizovaných detí. Popoludní máme sedenie s lekármi, na ktorom odovzdávajú ošetrujúci lekári jednotlivých oddelení hospitalizačné prípady slúžiacemu kolegovi. Do konca pracovnej doby ešte vybavujem korešpondenciu a potom už peši kráčam domov a čistím si hlavu.

Prechádzka po práci je jedným z riešení ako si vyčistiť hlavu, ale určite sú to napríklad aj ďalšie záľuby. Ako zvyknete oddychovať a zresetovať sa po náročných pracovných dňoch?
Aj keď ma trápia osudy mojich malých pacientov, snažím sa s pribúdajúcim vekom viac času venovať psychickému oddychu, ale aj fyzickému relaxu. Najväčšiu oporu a zázemie mám vo svojej rodine, manželovi, deťoch a posledné dva roky mi dobíjajú baterky najmä dve krásne vnúčatká. Čas strávený s nimi či už v domácom prostredí, v záhradke alebo na prechádzke ma napĺňa pocitom pohody a utvrdzujú ma v tom, že moja práca je krásna, má zmysel a stojí za to denne bojovať s väčšími či menšími, mnohokrát nemedicínskymi, problémami. V tomto duchu sa snažím vychovávať aj svoje mladé kolegyne a myslím si, že z nich vyrastajú veľmi sľubné pediatričky.

Fotogaléria