• Hlavná stránka >
  • Aktuality >
  • MUDr. Eva Moráveková, primárka patológie NsP Prievidza: Patológ musí mať v sebe rozhodnosť a vysokú mieru zodpovednosti

MUDr. Eva Moráveková, primárka patológie NsP Prievidza: Patológ musí mať v sebe rozhodnosť a vysokú mieru zodpovednosti

Bojnickú patológiu vedie od 1. mája 2017 primárka MUDr. Eva Moráveková, ktorá v Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach prežila s desaťročnou prestávkou už viac ako 20 rokov. V nasledujúcom rozhovore nám táto šarmantná a energická dáma porozprávala o svojej práci, o tom, čo sa skrýva v sklíčkach pod mikroskopom, ale aj o tom, že nie všetci muži mali pre jej povolanie pochopenie.

MUDr. Eva Moráveková

Pani primárka, prečo ste sa rozhodli pre patológiu? Najmä u žien to nie je práve typický špecializačný odbor.
V živote mi nenapadlo, že budem patológom. Na fakulte – študovala som v Prahe na Lekárskej fakulte hygienickej Univerzity Karlovej – nám patológiu prednášal profesor Vorreith, ktorého vynikajúce prednášky nás dokázali zaujať k hlbšiemu štúdiu patológie. Bol to veľmi múdry a šarmantný muž, do ktorého sme my, všetky študentky, boli platonicky zamilované. Vždy ho sprevádzali dve odborné asistentky, ktoré taktiež boli vysoko erudované a navyše veľmi šarmantné dámy. Pre mňa bola teda patológia nielen odbor, ale aj ľudia – vysoko odborne vzdelaní, so širokým všeobecným prehľadom a s vysokým intelektom. Boli to osobnosti.

Mnoho ľudí si automaticky spája patológiu s pitvou ľudského tela, dnes je to už však mylná predstava. Čím sa teda tento špecifický odbor zaoberá?
Vyšetrujú sa tu všetky orgány a bunky, ktoré sa pri operačnom zákroku vyberú z tela alebo sa nejakým spôsobom z tela odsajú. Patrí sem biopsia – vyšetrovanie tkanív, cytológia – vyšetrovanie buniek a imunofluorescencia – vyšetrovanie autoprotilátok. Spolupracujeme takmer so všetkými klinickými oddeleniami v nemocnici a mnohými špeciálnymi ambulanciami, ako je napríklad gastroenterologická, kožná, gynekologická, urologická či chirurgická ambulancia. Napríklad väčšina žien nevie, že keď jej gynekológ vezme na vyšetrení ster z čapíka, tak ho posiela na vyšetrenie k patológovi, ktorý určí diagnózu, výsledok odošle späť a gynekológ ho tlmočí pacientke. Takisto môžeme povedať, že sme nenahraditeľným partnerom onkológov, pretože onkologická diagnostika spája patológov a ostatné oddelenia a vedie k úzkej medziodborovej spolupráci. Každý nádor musí byť histologicky vyšetrený – musí sa určiť typ nádoru, jeho biologické chovanie, stupeň diferenciácie, rozsah šírenia. Až na základe týchto informácií môže onkológ začať s príslušnou terapiou. Mnoho ľudí sa pri slove patológ zľakne, ale u nás sa všetko začína aj končí. Prekvapenia nepríjemného charakteru, ktoré menia náš život, sa odohrávajú tu.

Dnes sa už pitvy nevykonávajú na oddelení patológie, ale na pracoviskách Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vy ste však svoju lekársku prax začínali v období, keď sa pitvy robili priamo na oddelení. V čom bola podstata tohto aktu?
Podstata je v tom, že mŕtve telo je mŕtve z nejakého dôvodu a vašou úlohou je zistiť, čo vyvolalo samotný chorobný proces vedúci až k úmrtiu organizmu, zistiť jeho prvotnú príčinu, ale i ostatné pridružené ochorenia spolupodieľajúce sa na procese úmrtia organizmu. Každá pitva je pre laikov nedocenená, nakoľko si populácia nedokáže uvedomiť riziko dedičných predispozícií k mnohým ochoreniam. Pitva bývala kontrolným mechanizmom pre klinika, ktorou si dokázal overiť správnosť alebo nesprávnosť liečby svojho pacienta. Celú úroveň medicíny posúvali pitvy vpred.

Počas svojej kariéry ste sa pravdepodobne stretli s rôznymi reakciami na vaše povolanie. Najmä v minulosti, keď nebolo až tak bežné, aby boli ženy patológom.
Predsudky sa prejavili najmä v tom, že keď sa muži dozvedeli, že som patológ, v tom okamihu sa utvoril okolo mňa voľný koridor. S úsmevom hovorím – pokiaľ muž nechápe prácu patologičky, tak za to nestojí.

Svoju prácu vykonávate na základe skúmania vzoriek pod mikroskopom, takže s pacientmi neprichádzate do kontaktu. Ako funguje takýto atypický proces?
Naša komunikácia prebieha v písomnej podobe a elektronicky. Spolu s každým materiálom určeným k vyšetreniu nám odosielajúci lekár na žiadanke uvedie identifikačné údaje pacienta, typ materiálu, miesto odberu a klinickú diagnózu. Výsledok vyšetrenia zasielame odosielajúcemu lekárovi. Toto je jediný spôsob komunikácie medzi nami a pacientom. Má to veľa výhod i nevýhod, ale patológ musí byť odosobnený. Musí plniť svoje poslanie.

Pri vašej práci je obrovským plusom fakt, že patológia je súčasťou nemocnice. Urýchľuje sa tým spolupráca medzi oddeleniami a šetrí sa čas pacienta?
Nemocnice, ktoré majú vo svojej štruktúre patológiu, majú obrovskú výhodu. Patológie predstavujú tmeliaci článok medzi nemocničnými oddeleniami a ambulantnými špecialistami, a hlavne nemocnica má možnosť okamžitej konzultácie klinika s patológom, čo je dôležité pri manažovaní liečebných postupov u pacienta, a taktiež je tu možnosť vykonávať peroperačné vyšetrenia, napríklad vyšetrovanie sentinel lymfatických uzlín pri karcinómoch prsníka, respektíve iných malignít.

Pre patológa je najdôležitejší zrak, keďže sa dennodenne pozeráte do mikroskopu celé hodiny. Dá sa opísať, čo všetko pod mikroskopom vidíte?
Napriek tomu, že mnohé veci v mikroskope môžu z pohľadu umelca vyzerať ako umelecké diela matky prírody, sú to z odborného hľadiska vysoko špecializované rozlišovacie obrazce, ktoré rozhodujú mnohokrát o možnosti života alebo smrti pacienta. Sú to nádherné farebné motívy. To keby videli módni návrhári! Môžeme mať aj desať žlčníkov, ale žiadne tkanivo nie je v histologickom obraze úplne rovnaké. Každé je iné a to je úžasné. Zvyknem hovoriť, že si musím dávať pozor na oči, pretože ma živia. Niekto má zlaté ruky, pre mňa sú zlaté oči. Neexistuje žiaden počítačový algoritmus schopný tak spoľahlivého rozpoznávania tkanivových zmien, ako oko patológa. Žiaden stroj preto nenahradí prácu patológa.

Pani primárka, ako teda vyzerá váš typický deň? Je to „iba“ o mikroskope?
Hneď po príchode do práce si zapnem počítač a mikroskop, tým začne môj pracovný proces. Potom začínam pozerať sklíčka v mikroskope, neskôr sa exciduje, zase „mikroskopuje“, medzitým prebiehajú konzultácie s lekármi v rámci oddelenia, ale i interdisciplinárne. Môj pracovný deň začína aj končí pozeraním sklíčok v mikroskope a stanovovaním diagnóz.

Mnoho lekárov nedokáže oddeliť svoju prácu a súkromie. Ako je to vo vašom prípade? Nosíte si prácu domov v podobe neustálych myšlienok?
Nosím. Aj keď sa to snažím odbúrať, nie vždy to ide, pretože sú prípady, ktoré sú veľmi zaujímavé alebo ojedinelé. Často sú to ťažké rozhodnutia, kedy sa pýtam či to už je onkologické ochorenie, alebo ešte nie. Stále vám to vŕta v hlave.

Ako sa v takých prípadoch zvyknete „zresetovať“?
Rada pracujem v záhrade, s kvetinami a zemou. Je to pre mňa obrovský relax. Bývame takmer v hore, takže zvieratá a príroda dopĺňajú moju duševnú pohodu. Potrebujem veľa pohybu, som typický baran. A energiu mi dobíja moja rodina.

Čo máte na svojej práci najradšej?
Že tu nič nie je rovnaké. Každý prípad ma posúva vpred. Neexistuje tu stereotyp. Ďalšia vec, ktorá je na patológii úžasná, že idete k podstate veci. Nedá sa povedať, že ste trošku tehotná. Nič medzitým neexistuje. Buď, alebo.

Od vášho úsudku závisí mnoho. Máte zodpovednosť, lebo vaše rozhodnutie a diagnóza určí liečbu a ďalšie smerovanie pacienta. Necítite sa pod tlakom?
Áno, je to obria zodpovednosť, ale aj droga a adrenalín. Pri každom jednom sklíčku sa musíte maximálne sústrediť. Patológovia musia byť ľudia, ktorí dokážu túto zodpovednosť uniesť a žiť s ňou. Musíte sa striktne vyjadriť, mať svoj názor a stáť si za ním. Patológ musí mať v sebe rozhodnosť a vysokú mieru zodpovednosti.

-rk-