O našej nemocnici

Ďakujeme pani Mária za pekný blog o našej nemocnici .
"Pamätám, keď tam, kde stojí, boli role. Žila som tri desaťročia oproti. Pamätám na prvé autá s hlinou. Nové slobodárne,. Najprv slúžili robotníkom, ktorí nemocnicu stavali. Vtedy niekedy začala robiť mama pre nemocnicu. Vydržala potom ešte 35 rokov, keď nemocnica už stála.

Pre nás deti to bola obrovská herňa. Nový park okolo nej lákal. Valce valcujúce asfaltové cestičky udivovali svojou mohutnosťou a silou. Zázraky nevídané. Vitráže vo vestibule, mozaiky pri verajach hlavného vstupu, sochy na priečelí, páv plný farebných sklíčok pri vchode na detské. Zázraky nad zázraky! Ovečky s bačom Martinom spásali novú trávu. V tom čase ich krv slúžila pre nejaké účely laboratóriám v OHESke

Po robotníkoch sa do slobodární nasťahovali lekári a sestričky. Niektorí s rodinami. Pribudli noví kamaráti. Kamarátstva pretrvali doteraz. Dobre vyše 50 rokov.

Ulica pri nemocnici nedovoľovala na ňu zabudnúť. Cez prázdniny mi už od pätnástich rokov poskytovala brigádu. Štyrikrát dva mesiace. Oddelenia, operačné sály. Rodiaci sa, uzdravujúci i umierajúci život. Spomienky navždy.

Porodila som v nej dve deti. Zachránili mi v nej život vážnymi operáciami oboch ľadvín. Reparovali choré nohy. Pohotovosť na príjmovom ratovala všetky moje bolesti i bolesti mojich blízkych.

Ostatné tri týždne tam chodím za mamou. Ťažko preťažko. Sa vracia k životu. Po vážnej operácii. Aby som to ustála a dodávala jej silu, spomínam na všetko pekné a zaujímavé, čo mi nemocnica poskytla. Boľavé brinkne o dušu a zastaví sa na vôli žiť.

Ďakujem! Nemocnici. Ľuďom v nej. Za veľa. Za veľa. Moja hlboká úcta a poklona všetkým!"